Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Rozmnožovanie a presádzanie

Rozmnožovanie a presádzanie orchideí

orch9.jpg

Orchidey sa dá množiť, rovnako ako ostatné rastliny, generatívne (semenami) i vegetatívne (rôznymi časťami rastlín). Špeciálny spôsob rozmnožovania je rozmnožovanie v laboratóriách pomocou tzv in vitro kultúr, známe tiež pod názvom "množenie na agare". Veľké profesionálne záhradnícke firmy využívajú hlavne rozmnožovania na agaru, a to ako zo semien, tak z vegetatívnych častí (hlavne púčikov) rastlín. Amatérski pestovatelia potom množia orchidey väčšinou vegetatívne. Generatívne množenie Väčšina orchideí sú rastliny cizosprašné. Pre spoľahlivé opelenie a tvorbu dobre klíčivých semien je dôležité prenesenie peľu na kvet z inej, geneticky odlišné rastliny. Opeľovanie orchideí je pre laika pomerne zložité. Ak sa nám opelenie povedie, za určitú dobu sa vytvorí tobolkovitý semenník, ktorý v čase plnej zrelosti praskne a začnú sa z neho sypať drobná semienka. Semená orchideí v prírodných podmienkach klíčia len v spolupráci s určitými druhmi symbiotických húb (tzv. mykorrhiza). Rastlinky však klíčia zle, klíčenie je pomalé, semenáčikov nebýva veľa a udržať ich do dospelosti nie je v domácich podmienkach ľahké. V praxi sa výsevy týmto spôsobom takmer nepoužívajú. Veľké uplatnenie však našli výsevy orchideí pri rozmnožovaní pomocou in vitro kultúr.

Vegetatívne množenie

Vegetatívny množenie je množenie pomocou častí tela rastlín, oddelením dcérskych rastliniek či delením trsov. Pri študentský zo spiacich púčikov oddelenej časti vyrastie celá nová rastlina, alebo nařízkovaný stonku s listami zapustí korene a nadzemná časť pokračuje v raste.

Substrát pre študentský musí byť vzdušný a udržiavať dobre vlhkosť. Tiež má obsahovať čo najmenej živín, aby sa podporil rýchly a bujný rast koreňov. Najlepšie sa hodia jemnejšie klasický epifytní substrát, čistý kremičitý piesok, perlit, zmes perlitu s rašelinou v pomere 3:1 alebo živý rašeliníkom. Pretože rezne nemajú korene, musí vodu prijímať celým povrchom tela. Rezňom preto musíme zaistiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Najjednoduchšie je umiestniť kvetináče s rezne vo vlhkom teplom skleníku. V byte je prekryjeme sklom, igelitom, umelohmotnými fľašami alebo ich dáme do uzavretého akvária. Asi po mesiaci začnú zakoreňovať. Častejším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je oddeľovanie dcérskych rastlín - mladých rastliniek vytvorených na stonkách, pahlízách či kvetenstvách starších rastlín. Tieto rastlinky väčšinou už na materskej rastlinách vytvoria korene a dajú sa ľahko odlomiť alebo odrezať. Potom ich stačí zasadiť do rovnakého substrátu ako pre materské rastliny alebo (u epifyty) nadviazať na podložku. Následná starostlivosť je už ako o dospelé rastliny.

 

Ďalším veľmi obľúbeným, jednoduchým a pomerne produktívnym spôsobom množenie je delenie trsov. Používa sa u rastlín, ktoré z púčikov na oddencích, koreňoch a na báze starších pahlíz vytvárajú nové odnože a rozrastajú sa do väčších trsov. Tieto nové odnože sú pevne spojené s pôvodnou rastlinou, postupne si však vytvoria vlastné korene a po oddelení od pôvodného trsu sú schopné samostatného života. Delenie trsov sa používa prakticky u všetkých sympodiálních orchideí. Pri delení dbáme na to, aby sa rastliny príliš nepoškodili a každý oddělek mal dosť koreňov. Pred delením je lepšie odstrániť z koreňov všetok substrát. Oddelené kusy by mali mať minimálne 3 (lepšie však 4-5) zdravé a vyzreté pahlízy alebo listovej ružice.

K rozdeleniu materské rastliny preto pristupujeme, až keď vytvorí trs s minimálne 10 (najlepšie 15-20) olistěnými pahlízami. Oddělky z rastlín pestovaných epifytické, vo vlhšom prostredí skleníku či izbovej vitrínky, je lepšie nadviazať opäť na vhodnú podložku a pestovať v podobných podmienkach, rastliny pestované v nádobách sadíme radšej opäť do nádob, do rovnakého substrátu ako matečnice. Množenie pomocou kultúr in vitro Klasické výsevy sú vzhľadom k nutnosti spolužitia semenáčikov sa symbiotickými hubami vo väčšej miere neuskutočniteľné, pomocou vegetatívneho rozmnožovania zase nezískame dostatočný počet rastlín. Preto má veľký význam množenie pomocou kultúr in vitro (= v skle). Jedná sa o spôsob pestovania a množenia v sklenených nádobách za sterilných podmienok na živnej pôde, ktorá obsahuje potrebné živiny a látky pre výsev orchideí. Živná pôda je zložená zo živného roztoku a morské riasy - tzv agaru (tejto technike sa preto tiež niekedy hovorí pestovanie na agare). Živný roztok (nazývaný tiež živné médium) pripomína niektoré tekuté hnojivá. Je to roztok destilovanej vody a rôznych chemikálií, obsahujúce v presnom pomere zdroj všetkých minerálnych látok, živín a vitamínov nevyhnutných pre rast rastlín. Agar slúži iba pre spevnenie tekutého média, výživu rastlinám neposkytuje. Agar sa rozvarí v destilovanej vode a potom zmieša so živným roztokom. Po vychladnutí agaru sa vytvorí rôsolovitá hmota (živná pôda), do ktorej je možné zasadiť či vyšiť rastliny. Do nádob sa nesmie dostať mikroorganizmy a preto sa musí nádoby so živnou pôdou, i semená či časti rastlín pred zasadením sterilizovať. Semená sú pri sterilizácii odolnejšie. Časti rastlín sú náchylnejšie k poškodeniu sterilizačným roztokom a pri nedostatočnej sterilizácii sa môžu do pôdy dostať nežiaduce mikroorganizmy. Z časti rastlín však môžeme rozmnožiť rastlinu s určitými vlastnosťami, ktoré chceme mať aj u jej potomkov (klonovanie). To pri množení semenami nie je možné.

Semená či časti rastlín zavádzame do pestovateľských nádob v tzv flow-boxu - prístroji, do ktorého je vháňaný filtrovaný sterilný vzduch. Tak sa zabráni vniknutiu zárodkov mikroorganizmov do nádob zo vzduchu. Rastliny či semená v nádobách potom prenesieme do pestovateľské miestnosti, kde by mala byť stála teplota okolo 19-22 ° C a nesmie sa vystavovať na priame slnko. Orchidey sa potom na agare samovoľne mnohonásobne a po vyčerpaní živín ich môžeme presadiť do normálneho substrátu a pestovať klasickým spôsobom.

Množiť "na agare" môžeme v podstate všetky druhy orchideí. Zavedenie rastlín do nádob je možné iba v profesionálnej alebo domácej laboratóriu. U velkoprodukčních firiem je to v podstate jediný možný spôsob rozmnožovania, kedy možno získať v krátkej dobe dostatok rastlín. V amatérskych pod ¬ podmienkach je tento spôsob vzhľa ¬ dem ku svojej náročnosti málo rozšírený. Presádzanie Orchidey pestované v nádobách (v keramických, plastových kvetináčoch a pod) presádzame, keď je substrát zasolenia alebo sa rozpadá alebo až sa rastliny príliš rozrastú a nádoba plne prokořenělá. Pred presadením odstránime všetky odumreté korene, pahlízy a ďalšie časti. Presádzame do podobného substrátu, v akom orchidey rástli pôvodne, a nová nádoba by nemala byť o mnoho väčší. Epifytické pestované orchidey prevažuje na novú podložku len v prípade, keď sa stará úplne rozpadá alebo ju orchidea prerástla. Ak je to len trochu možné, nadviažeme rastliny na novú podložku aj so starou doskou (alebo s jej zvyšky). Vyvarujeme sa tak zničeniu koreňov pri oddělávání rastliny zo starej podložky. Dospelé rastliny vydržia v nádobe i na podložke bez presadení väčšinou 3-5 rokov.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Orchidea

(Martin z Povazskej Bystrice, 13. 8. 2013 22:20)

Kto mi vie poradit preco na stonke na ktorej bol predtym kvet,teraz vyrastaju nove mlade listy? A kedy by som tu novu dcersku orchideu mohol presadit?

orchidea

(zuzana , 22. 11. 2012 15:25)

kto poradi ako mam presadit orchideu ked mi vyrastaju so stonky listy so vzdusnymi korenami

Re: orchidea

(kocur, 3. 5. 2013 15:45)

zuzka, orchydejka pri materskej rastline by mala mať min 5 listov a dostatok vzdušných koreňov, aby dokázala samostane prežiť, odporúčam odobrať trochu kôry z kvetináča materskej rasliny, pridať trochu predtým sparenej kôry a zasadiť do presietného kvetináča. zalievať prevarenou ochladnutou vodou. (neposielvať srdečko rastliny!). tak veľa zdaru! mne to funguje hop alebo trop (závisí aj od druhu orchidei)..

Orchidea.

(eval, 14. 1. 2013 14:42)

orchidea má hone bielych koreňov nie v zemi ale vo vzduchu, možno ju zasadiť?